30. 4. 2008

Punk

Po anglicky toto slovo znamená nezmysel alebo výtržník. Toto označenie sa používalo pre nekvalitnú hudbu. Punk ako hnutie vznikal postupne, hoci za jeho vznik býva obyčajne označovaný rok 1976. Predovšetkým v Anglicku tento štýl nebol chápaný iba ako hudobná záležitosť, ale aj ako vec životného štýlu. Punkeri sa programovo stavali proti spoločnosti a propagovali protikladný životný štýl, keď kritizovali predovšetkým pretvárku a honbu za peniazmi. Tento životný štýl počas krátkeho času viedol k určitej pasivite a s hnutím sa často šírili drogy. Sťažňovým heslom punku je No Future!, žiadna budúcnosť. Zo strany vyznávačov punku je možné stretnúť sa s tvrdením, že základom punku je provokácia.
Hudobne sa punk vrátil k počiatkom rocku, tzn. využívanie jednoduchej melódie obyčajne s troma akordmi, v extrémnych prípadoch s dvoma akordmi a väčšinou so satirickým textom. Punková hudba je založená predovšetkým na textoch piesní, majú za úlohu poukazovať na súčasné problémy doby tzv. priamym rýchlym a úderným nakopávaním. Za začiatok punkového hnutia sa často považuje pôsobenie skupín Sex Pistols(rock 'n' roll) , ktorú paradoxne svojimi komerčnými myšlienkami preslávil Malcom McLaren, The Clash a Ramones. V skutočnosti sa o podobný štýl asi desať rokov dávnejšie pokúšalo viacero iných skupín, napríklad Stooges alebo Velvet Underground, ktoré sa ním nepresadili.

V bývalom východnom bloku patrila punková hudba medzi zakázané prúdy, aj tu však vznikali skupiny, ktoré ju napodobňovali, napríklad HNF a FPB. Po páde komunizmu sa tento hudobný štýl začal presadzovať aj tu.

S punkovou hudbou je spojený aj zvláštny chaotický tanec, pogo, ktorý vychádza z klasického poskakovania na mieste. S nadhľadom sa dá povedať, že pogo sa tancuje na každom koncerte popovej kapely. V súčasnosti tanec pogo nemá určené presné pravidlá. Uplatňuje sa pri ňom prudké kývanie hlavou, rozhadzovanie rukami, skákanie v rytme bicích alebo aj mimo rytmu a výrazná interakcia s ostatnými tanečníkmi. Neodmysliteľné je aj zdvíhanie ruky zovrenej v päsť.
Hlavným cieľom obliekania príslušníkov punkového hnutia bolo od začiatku predovšetkým šokovať ostatných. V začiatkoch u mnohých punkových skupín preto nájdeme svastiky. Neskôr, keď sa punk dostal do pozície odporcov fašizmu, mnohí členovia toto správanie ospravedlňovali tým, že cieľom bolo iba šokovať.

Rýchlo sa vyvinul iný štýl obliekania, ktorého vyznávači chodili oblečení v roztrhaných džínsoch a v tričku s nášivkou nejakej punkovej skupiny, často The Exploited alebo Sex Pistols. Veľmi častým doplnkom bola bunda krivák a obuv kanady. Všetko bolo doplnené veľkým množstvom spínacích špendlíkov. Punková móda vyvinula aj vlastné účesy, "kohúta"-číro, bodliny alebo rozstrapatené vlasy.

V priebehu 90. rokov 20. storočia došlo k rozvoju subkultúr a hudobných štýlov ovplyvnených punk rockom. V súvislosti s tým došlo aj k uvoľneniu vzťahu medzi hudobnou a módnou stránkou subkultúry, inými slovami každý sa správa slobodne a počúvanie najrôznejších hudobných smerov vychádzajúcich z punk rocku už nie je tak často spájaný s nejakým konkrétnym imidžom alebo štýlom obliekania.

Punkeri sú špecifickí svojimi časťami odevu. Prvky na ich oblečení nie sú bezúčelné a väčšinou na niečo poukazujú.

Číro, čo je identitický znak, s ktorým sa väčšina punkerov stotožňuje a má niekoľko významov. Okrem cieľa šokovať, jeho prvý význam bol odlíšiť sa od hnutia skinheads, ktorí mali úplne vyholenú hlavu. Číro má byť aj prirovnaním k životu Indiánov a ich bezstarostnému životu pred príchodom modernej civilizácie.

Obojok, u niektorých vyznávačom punku je možné vidieť ako módny doplnok na krku väčšinou ozdobený kovovými hrotmi,pyramídkami alebo inými špecifickými ornamentami na tento štýl. Má byť symbolom poukázania na otroctvo spoločnosti všetkých ostatných štátnych zriadení a systémov bez vôle občanov sa rozhodnúť, bez toho, aby za nich museli rozhodovať iní. Či išlo o formu otroctva, monarchie, republiky, [feudalizmus|feudalizmu]], fašizmu alebo demokracie.

Roztrhané tričko a džínsy majú za účel provokovať v ľuďoch myšlienku, aby ich neposudzovali podľa štýlu obliekania. Prinútiť ich zamyslieť sa, či charakter človeka utvára jeho duchovno alebo zovňajšok.

Dnes sa objavuje čoraz viac ľudí, ktorí berú punk iba ako módu a nie ako životný štýl. Poukazujú tým napríklad na tzv. šampóny, ktorým sa na hlave géluje číro, čo vlastne ani číro nie je. Pravé číro je jeden jediný pruh vlasov na hlave, zvyšok hlavy je vyholený.

Ďalším prvkom sú zatváracie špendlíky - zicherky pripichnuté na odeve, ktoré majú praktický význam, oprava či zopnutie oblečenia, ktoré často naozaj drží pokope len za pomoci zicheriek alebo v niektorých prípadoch aj na výrobu "bonga" ([plast]ová flaša upravená na fajčenie marihuany), čo však časť punkerov neuznáva, lebo sloboda a nezávislosť sú predsa hlavné piliere punkovej filozofie (závislosť na drogách nevedie k slobodnému životu). Paradoxné však je, že asi 80% punkerov holduje alkoholu a cigaretám.

Za jednu z prvých punkových kapiel vôbec sa považuje kapelka Ramones, ktorá vznikla v roku 1976 v USA. Ramones ako prví použili v piesni spojenie punk rock (Sheena is a punk rocker). Vlastne vytvorili základy punkovej uniformy (kožené bundy - tzv. "krivák", ošúchané úzke džínsy a boty Converse). Ramones hrali surový, rýchly rock'n'roll. Ich piesne boli krátke a prestávky ešte kratšie (často iba rýchle odrátanie: 1,2,3,4!) Základy punku položili aj americké kapely, ktoré hrali v tom istom období, napr. Stooges, Dead Boys, New York Dolls, Dictators atď. Okolo roku 1977-1978 prepukla vlna punku vo Velkej Británii, ktorú spustili Sex Pistols s hitmi Anarchy in the UK, God save the queen, No feelings, Holliday in the sun atď. Ich prvým a aj posledným albumom je Nevermind The Bollocks, Here is the Sex Pistols, pretože ostatné albumy boli iba záznamy z koncertov alebo výbery. Koniec všetkého bolo vyhodenie basáka Glena Matlocka a prijatie hudobného analfebeta Sida Viciousa. Sex Pistols boli asi najznámejší ťahúni punku ako módnej vlny po celom svete. Svoje urobili aj premyslené marketingové ťahy ich manažéra Malcolma McLarena. Rozdiel medzi americkým a anglickým punkom bol však v tom, že americký punk smeroval k zábave a anglický punk viac k politike. Avšak nedá sa nespomenúť ani iné kapely z Británie ako napr. The Clash, Damned, Sham69, UK Subs, či škótskych The Exploited.

Na Slovensku ako prvá skupina začala s punkom koketovať vtedy ešte zábavová skupina Tip. To bolo niekedy v r. 1979. Za počiatok slovenskej punkovej scény sa pokladá kapela Paradox, z ktorej neskôr vznikli kapely Zóna A a Slobodná Európa.

Po takmer 40. rokoch vývinu, punk výrazne menil svoju podobu a charakter. Kým v minulosti bol skôr záležitosťou undergroundu, dnes punk v niekoľkoročných cykloch ovplyvňuje dominantnú kultúru, hlavne módu. Z toho dôvodu je punková scéna rozdelená na niekoľko častí. Okrem štyroch vývojových vĺn existuje aj komerčná verzia punku, ktorá vznikla v polovici 90. rokov – tzv. neopunk. Tento štýl kvôli nízkemu veku poslucháčov je niekedy označovaný ako kinderpunk. Prívrženci neopunku často kombinujú prvky punkovej a skaterskej módy. Neopunkeri sú zväčša školopovinní, klasický alkopunk odmietajú. Najnovším punkovým prúdom je emo – emocionálny melodický punk. Jeho prívrženci obľubujú čiernu farbu, make-up, pričom štýlovo nadväzujú na gothic punk. V dnešnej punkovej subkultúre je citeľný aj vplyv iných subkultúr. Okrem klasických štýlov ako sú Ska, reggae a skinheads, dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu aj štýlmi gothic, skate a hip–hop.

Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiu frekvenciu ako u chlapcov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na [demonštrácia|demonštráciách]]. Menšia časť punku – anarchopunk je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fondu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít – hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára