Drogy, ich následky a závislosť!

Pojem droga sa používa dnes synonymne s pojmom omamný jed. Často to vyvoláva dojem, akoby tu išlo o objav šesťdesiatych rokov a dnešnej mládeže. V skutočnosti sa omamné drogy užívajú už tisícročia a poznali ch všetky kultúry. Väčšina surovín, z ktorých sa drogy pripravujú, sú rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Išlo najmä o zmiernenie stavov bolesti, strachu, ale aj uvoľnenie napätia, zaháňania nudy, či rozvoju sily a vytrvalosti. Na tento účel sa používali len niektoré druhy látok, ktorých účinok poznali celé generácie. Ich výroba a užívanie podliehali takmer vždy prísne stanoveným medicínskym, náboženským alebo kultovým rituálom.

V súčasnosti to vyzerá v mnohom úplne inak – skoro všetky na svete rozširené drogy sú prístupné všetkým a takmer všade. Účinné látky z omamných rastlín a iných prírodných zdrojov sa izolujú v laboratóriách, a tak sa môžu chemicky vyrábať „v čistej forme“.

Dnes poznáme mäkké a tvrdé drogy. K mäkkým patrí predovšetkým hašiš a extáza, k tvrdým najmä heroín, ale aj kokaín. Jedno je však isté – čím je droga tvrdšia, tým horšie sú jej následky, k fyzicej a duševnej závislosti však vedú aj mäkké drogy a aj ony môžu mať závažné následky.

Takmer všetky drogy vyvolávajú v mozgu komplikovanú „prestavbu, ktorú si opíšeme na príklade kokaínu: táto droga posilňuje pozitívne pocity tým, že pôsobí na mozgové jadro, považované za takzvané centrum odmeny. Toto hodnotí zvonka prichádzjúce podnety, ktoré oslovujú naše ľudské potreby ako pozitívne a príjemné. Môžu sa spájať napr. s pôžitkom, ktorý pociťujeme pri jedení torty, maznaní sa s domácim zvieratkom, dobrou školskou známkou alebo sexuálno–erotickým zážitkom.

Kokaín znásobuje tieto účinky tým, že podporuje vzostup koncentrácie dopamínu v mozgu, ktorý vyvoláva v človeku priam euforické stavy. A práve tým sa vystupňuje intenzita pôžitku – príjemné sa zdá ešte príjemnejším a problémy sa rozpylnú ako dym.

Toto všetko sa síce dobre počúva, ale každému musí byť už od začiatku jasné, že takýto trvalý zásah do mozgu nemôže ostať bez následkov. Konzumenti kokaínu už totiž nedokážu prežiť bez povzbudivej drogy normálny pocit šťastia. Bez ďalšieho užívania drogy by si bol už len nešťastný. Mozog je totiž dlhodobo preťažený, na stres reaguje bludnými prestavami. Je celkom prirodzené, že sa k tejto biochemickej prestavbe pripojí aj telo. Užívateľom drog hrozia poruchy srdcového rytmu, infarkt myokardu, mozgové porážky alebo epileptické záchvaty.

Čím silnejšie zasiahne droga tento telu vlastný „posilňovací systém príjemných pocitov“, o to vyšší je jej potenciál zneužívania; teda o to rýchlejšia a pravdepodobnejšie sa staneme od tejto látky závislí.

Ako pozitívne povzbudzujúce prostriedky sa osvedčil kofeín, nikotín a alkohol – prirodzene, ani zďaleka nie v takej miere ako vyššie spomenuté drogy.

Všetky návykové látky zmenia život od základov natrvalo. Keď raz droga zaujala v živote človeka pevné miesto, nedokáže už celý deň myslieť na nič iné len na drogu a na to, aby sa ostatní nedozvedeli nič o jeho/jej závislosti. Navyše potrebuje čoraz viac peňazí, pretože užívanie drog vôbec nie je lacný špás.