skip to main |
skip to sidebar
Odpad je vec, ktorej sa chce jej majiteľ zbaviť, alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie (zneškodnenie) je potrebné z hľadiska starostlivosti o zdravé životné podmienky a ochrany životného prostredia.
Len na Slovensku vyhodíme asi 2,5 milióna ton „smetia“ ročne. V Bratislave pripadá na jedného obyvateľa 240 – 270 kg odpadu ročne. Je preto veľmi dôležité, aby sa odpad dal ďalej využiť.
Vo svete sa ročne použije 15 až 20 biliónov papierových plienok, na ktorých výrobu sa použije 1 miliarda stromov.??? Podľa odhadu by množstvo odpadu v USA mohlo poskytnúť toľko energie ako 100 miliónov ton uhlia. Väčšina skončí bez úžitku v zemi. Približne polovicu svetového odpadu z domácností tvorí papier. Kuchynský odpad predstavuje štvrtinu, plasty menej ako jednu desatinu. Nespáliteľného odpadu je len pätina. Väčšina odpadu sa teda hodí na recyklovanie.
Denne sa stretávame s veľkým množstvom odpadov či už v domácnostiach, v priemysle. Tovar, potraviny a iné veci potrebné pre naše prežitie treba v továrni zabaliť, distribuovať do predajní. Doma potom výrobok skonzumujeme, ale z obalu vznikol odpad, ktorý musíme zlikvidovať.
Skôr, ako sa odpadu zbavíme, mali by sme ho pretriediť, zvlášť papier, sklo, textil a vyhodiť ho do kontajnerov na to určených.
Odpad sa môže spracovať nasledovným spôsobom: uložiť na skládku tzv. regulovanú, alebo spáliť v spaľovni. Organizácia, ktorá likviduje odpad v Bratislave, sa volá OLO (odvoz a likvidácia odpadu) a spaľovňa odpadu sa nachádza pri Slovnafte.
Nakoľko sa ročne neúmerne zvyšuje množstvo odpadu a tento ničí prírodu, presakuje do spodných vôd, ničí ovzdušie a tým aj naše zdravie, museli sme sa zamyslieť nad tým, ako ho dokázať znovu spracovať a použiť.
Väčšina z viac ako 350 spaľovní, ktoré spaľovaním odpadu vyrábajú elektrinu, je v Európe a v Japonsku. Spaľovaný odpad ohrieva vodu a vodná para poháňa elektrické generátory. Za desať rokov prevádzky sa ušetrí až milión ton uhlia. Odpad sa tak môže spaľovať vo fabrikách namiesto uhlia či palivového oleja. Ťažké časti odpadov, tj. prevažne kovy, sa oddeľujú a zostávajúci odpad sa lisuje do valcovitého tvaru a predáva sa ako palivo. Dokonca i odpad uskladnený v nádržiach v zemi sa môže použiť ako palivo. Tlením sa z odpadu uvoľňuje metán – plyn s rovnakým zložením ako zemnný plyn, ktorý sa nachádza v zemskej kôre. Z každej tony odpadov sa dá pripraviť až 400 metrov kubických metánu. Tento plyn sa dá uskladniť na výrobu tepla a elektriny.
Recyklovanie odpadu nemá význam len z ekonomického hľadiska, odľahne aj životnému prostrediu.
Plasty sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová fľaša od malinovky sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.
Recyklácia kovov je v porovnaní s plastmi ekonomicky oveľa výhodnejšia. Čím je kov drahší, ako napríklad zlato a striebro, tým viac sa ho oplatí recyklovať. To platí aj o hliníku, pretože pri jeho výrobe z bauxitu sa vynakladá obrovské množstvo energie.
Odpadový papier sa rozmeľňuje na kašu, čistí, bielením sa zbavuje tlačiarenskej farby a špiny a rovnakým technologickým spôsobom ako pri dreve a handrovine sa z neho vyrába nový papier. V Japonsku predstavuje recyklovaný papier asi polovicu produkcie.
Takisto sklo sa oplatí recyklovať, ale najlepšie je vracať sklenené fľaše a používať ich toľkokrát, koľkokrát je to len možné. Vo Veľkej Británii pututje fľaša od mlieka priemerne 30x od zákazníka do mliekárne a späť. Sklo by sa malo triediť podľa farby, pretože zo zmesi farebných skiel možno vyrobiť len zelené sklo.
Vysoko rádioaktívny odpad je niekoľko tisíc rokov smrteľné nebezpečný. Preto sa ho zbavujeme formou uskladnenia, zatavuje sa do skla a uchováva v kontajneroch. V každej krajine je to však iná forma uskladnenia. Azda najlepší spôsob uloženia tohoto odpadu je ten, keď sa rádioaktívny odpad zataví do sklených valcov a skladuje sa hlboko v zemi. Vo Francúzsku sa táto metóda používa už od roku 1978. Niektorý z rádioaktívnych odpadov by mohol presiaknúť na povrch najskôr za milión rokov. Za taký dlhý čas sa však rozpadne na relatívne neškodné látky. Odpad by mal byť ukrytý pod toľkými vrstvami, že jeho únik v zohľadňovanom časovom období by bol celkom nemožný.
Na mori dochádza k ekologickým katastrofám. Úniky ropy z tankerov spôsobujú úhyn morských živočíchov, odumiera fauna a flóra, voda je pokrytá súvislou vrstvou ropy.
Vznikajú rôzne organizácie na podporu ochrany prírody a nášho zdravia, jednou z nich je napr. Greenpeace.
Hlboko ľúbiť jedným smerom znamená viac ľúbiť všetkými ostatnými smermi.
(Anne-Sophie Swetchine)
Ľúbiť a byť ľúbený je ako cítiť slnko z oboch strán.
(David Viscott, How to Live with Another Person, 1974)
Nevysvetľuj, tvoji priatelia to nepotrebujú a nepriatelia by ti aj tak neverili.
(Elbert Hubbard (1856 - 1915)
Život je smrteľná choroba prenášaná sexom.
(R. D. Laing)
Ženy môžu predstierať orgazmus, ale muži dokážu predstierať celý vzťah.
(Sharon Stone)
Pozrite sa, problém je v tom, že Boh dal mužom mozog a penis, ale nie dostatok krvi, aby zásobovala oba naraz.
(Robin Williams)
Úspešné manželstvo je zaľúbiť sa mnoho a mnoho krát, stále s tou istou osobou.
(Mignon McLaughlin)
(postupne budú pridávané nové citáty a výroky)
1.2 Prečo zvieratám neubližovať--pretože cítia podobne ako my!
Jedným z prvých vedcov, ktorý uznal, že zvieratá nie sú iba stroje, že vedia vyjadriť emócie, bol Charles Darwin (autor evolučnej teórie platiacej dodnes; takisto vyslovil názor, že človek nikdy nešiel tou istou vývojovou líniou ako opice, že sú len príbuzní). Sigmund Freud vyjadril myšlienku, že zviera dokáže ľúbiť aj nenávidieť, a to celým srdcom...
Darwin žil v 19. storočí.. Čiže okolo tých 150 rokov sa už ľudia seriózne zamýšľajú nad tým, že zvieratá cítia a mnohé vnímajú svet podobne ako my(niektoré zmysly majú dokonca vyvinuté viac ako my). Emócie delfínov sú rovnako silné ako u človeka, ich spoločenské správanie( aj iných druhov, napr. slonov) je porovnateľné s naším. Zvieratá nežijú len preto, aby sa rozmnožovali a slúžili ľuďom. Žijú svoj vlastný plnohodnotný život a dokážu ho vnímať.
A k čomu sme za tých 150 rokov dospeli? V niektorých vyspelých krajinách sa už dosiahli výrazné pokroky, v krajinách Európskej únie bol zvieratám v roku 1997 prisúdený legislatívny status „cítiaca bytosť“. Stále to nie je ono, ešte stále s nimi nezachádzame ako s vyspelými živými bytosťami, ale ako s odpadom, našimi otrokmi, ktorí kvôli našim aktivitám a „potrebám“ často nežijú, len živoria.
1.3 Žiadna otvorená nenávisť k ľuďom
Hlavné postavy hororových filmov ako žralok zabijak sú nezmysly. Slovo „zverské“, ktoré sa často používa hlavne v súvislosti s vojnami, ktoré nemá na svedomí nik iný ako človek, by sa mali nahradiť slovom „ľudské“, aby neboli zavádzajúce. Samozrejme si nebudeme zvieratá idealizovať. Dokážu byť kruté, no ich krutosť je oproti tomu, akí suroví dokážeme byť my, ľudia, ničím. Prejavuje sa to kanibalizmom, znásilneniami, no zatiaľ to ostáva v rozmedzí živočíšnej ríše, nám z iných dôvodov ako je strach o svoju či existenciu niekoho blízkeho neubližujú(zriedkavo im poslúžime ako potrava). Naopak, dokážu nás mať radi. Skúsme s tým niečo urobiť, skúsme im dobrotu vrátiť.
1.5 Ako ho možno zastavit? Jednoduché rady ako postupovať pri riešení prípadov týrania zvierat.
Na Slovensku žijú vôkol nás nielen ľudia, ale aj zvieratá. Sú pre človeka verným služobníkom, spoločníkom, nazývame ich najvernejšími priateľmi. My ľudia sme pre ne však mnohokrát najväčšími nepriateľmi. Dennodenne sa stávajú zvieratá obeťami týrani, proti ktorým sa brániť nemôžu.
Saint Exupery napísal vo svojom Malom princovi: "Si zodpovedný za všetko čo si si skrotil", preto je našou povinnosťou podať trápeným zvieratám pomocnú ruku. Neobíďte preto žiadne zviera, ktoré trpí a prosí o pomoc - jeho prežitie možno záleží práve na Vás.
Snažíme sa chrániť zvieratá pred krutosťou a preto som sa rozhodla pomôcť aj Vám pri pomoci zvieratám. V tomto odstavčeku Vás stručne informujem ako postupovať pri náleze týrania zvierat, kto je zodpovedný za riešenie prípadov a aj o pomoci tyraným zvieratám.Na Slovensku už od roku 1995 platí Zákon na ochranu zvierat, ktorý jasne vymenúva a zakazuje týranie zvierat. Ubližovanie zvieratám je jasne definované a je chápané ako priestupok. Opakované týranie je podľa 203 Trestného zákonníka dokonca trestným činom.
Sloboda zvierat
Je charitatívnou organizáciou - združením občanov, ktorá v rámci svojich možností pomáha zvieratám v núdzi, prešetruje prípady týraní, priamo zachraňuje zvieratá. Celá jej činnosť je založená na dobrovoľnosti a je financovaná z dobrovoľných darov a príspevkov.
1.6 Čerstvé až k vašim dverám
Transporty zvierat na dlhé vzdialenosti sú dobrým obchodom. Kravy, teliatka, ovce, jahniatka, prasce, somáre a kone tým ale neuveriteľne trpia. Priamoúmerne s dĺžkou transportu stúpa stres a bolesť, zvieratá trpia dehydratáciou, nedostatkom potravy a miesta. V kamiónoch je vysoká teplota, nedostatočné vetranie a zvieratá sú natlačené jedno na druhom. Nie všetky prežívajú. Hlavnými príčinami sú vyčerpanie a došliapanie zvieraťa inými jedincami. Nie je to až také nepochopiteľné, keď vezmeme do úvahy, že v prívese kamióna býva aj niečo pod 700 jahniat. Prepravované ovce bývajú často pri prekladaní z jedného nákladného auta na druhé len ručne prehadzované, čo tiež spôsobuje nemalé bolesti a zranenia.
Transporty sa vykonávajú za cieľom porážky zvierat alebo výkrmom. Cieľom destinácie bývajú krajiny južnej Európy, najmä Talianska a krajiny Blízkeho Východu. Čísla vyjadrujúce počet zvierat a hodín, ktoré musia prežiť, aby boli následne usmrtené, je hrozivý. Najdlhšiu trasu absolvujú každý rok ovce vyvezené z Veľkej Británie (600 000 jedincov) do Talianska, Grécka a Španielska-50-90 hodín- a kone vyvážané z Pobaltia, Poľska a Rumunska do Talianska-30-90 hodín. Vedecké štúdie pritom ukázali, že už po ôsmych hodinách dochádza k vyplavovaniu adrenalínu, ktoré navodzuje stresové stavy a vyčerpávanie organizmu. Najväčším vývozným artiklom sú prasatá z Holandska prepravované na porážku i výkrm do Španielska a Talianska- 1 350 000 ročne a jahňatá z Maďarska prevážané do Grécka a Talianska- 800 000. Slovensko ročne vyvezie až 100 000 jahniat a niekoľko desaťtisíc teliat do Talianska.
1.7 Brojlerove kurčatá
Brojler- jedinec vyšľachtený za účelom čo najväčšej produkcie mäsa. Štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte- až dvadsať kurčiat na m2. 42 dní v akoby sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia – to je celý život väčšiny takto chovaných kurčiat. A ako hovorí aj výrok Prof. Johna Webstera z Bristolskej Univerzity, je škandál, že sme vyšľachtili vtáky, ktoré sa nedožijú ani 6 týždňov bez toho, aby neboli zmrzačené a nezomierali na infarkt. Pretože to je realita. Aj keby neboli zabité po dovŕšení šiestich týždňov, väčšina z nich by sa nedožila ani 18 týždňov života. Je to spôsobené zdravotnými problémami, ktoré vyplývajú už zo samotnej genetickej selekcie- svaly brojlerov rastú rýchlo, no kosti končatín a životne dôležité orgány ako srdce a pľúca im nestačia. V jatočnom veku (6 týždňov) má už 90% pozorovateľné problémy s pohybom a 25% brojlerov extrémne problémy s chôdzou. A tak sa často stáva, že kurčatá umierajú kvôli tomu, že sa nevládzu dostať k potrave. Problémy s pohybom a zlyhanie srdca spôsobujú vysokú úmrtnosť takto chovaných kurčiat- na Slovensku až 4000 kurčiat denne. Nevadí, ešte stále sme ziskoví...
Pri potrebe získavať ďalšie potomstvo tohto druhu kurčiat sa naskytuje ďalší problém- chovné sliepky a kohúty sa musia dožiť aspoň veku pohlavnej dospelosti (18 týždňov) s relatívne dobrým zdravotným stavom (nesmie byť zhoršená pôrodnosť). Ich rýchly rast sa teda spomaľuje a dostávajú o 50- 75% menej potravy ako brojlery určené na zabitie po 6 týždňoch. Výsledok- chronicky hladné, frustrované a vystresované kurčatá.
Veľkokapacitné bitúnky na Slovensku zabíjajú kurčatá doslova na bežiacom páse zavesené za nohy v počte cca 100 kurčiat za minútu. Každoročne sa u nás odchová až 42 miliónov brojlerových kurčiat vo veľkokapacitných halách. Ak uvidíte na pulte v obchode kuracie drobky, pomyslite si na brojlery. Tieto drobky budú z nich- často z tých jedincov, ktorých rôzne časti tela boli tak poškodené, že predaj v celku bol neprípustný.
1.8 Nepriama propagácia týrania zvierat - cirkusy
To je priam rodinná idylka- celá rodina sa vybrala do cirkusu, pretože škoda nevyužiť lístok pre dieťa zdarma. Prečo si nespríjemniť jeden deň a ísť sa pozrieť na zvieratká, zabudnúť aspoň na chvíľu na prácu, každodenný stres a neužiť si trocha „divočiny“? Veď naše deti sa tak potešia- zbožňujú zvieratá...
Zamyslime sa nad tým, či chceme, aby naše deti videli zvieratá v klietkach či prívesoch, sediace vo vlastných výkaloch. Klietka je vždy len klietka a predstavuje miesto, kde zviera nedostáva šancu vykonávať svoje najzákladnejšie potreby a inštinkty. Mnohé zo zvierat v cirkusoch sú živočíchy, ktoré ako prirodzene žijúce potrebujú obrovské teritóriá, s rozlohou aj tisíce km2 . Ich jediný druh pohybu predstavuje stereotypná drezúra, často krutá. Mladý muž, ktorý pracoval pre istý cirkus a chcel ostať v anonymite, sa vyjadril: „Robil som v cirkusoch dosť dlhú dobu na to, aby som vedel, čo je skutočnosť. Pri tréningoch sa praktizujú metódy, s ktorými by súhlasil málokto. Ako príklad uvediem údery či bodnutia na citlivé a tým pádom bolestivé časti tela, aby zviera bolo poslušné- nech sa bráni a vzpiera akokoľvek, podrobiť sa musí vždy, záleží na ňom, po koľkých ranách. Nevidel som, že by našim zvieratám pichali nejaké preparáty v prípade odmietnutia výcviku, ale pri jednej návšteve zahraničného cirkusu som sledoval vystúpenie šeliem, ktoré boli zjavne nadrogované. Drezér si k nim dovoľoval veci, ktoré by som ja neskúšal ani len s kocúrom. Zdá sa, že by sme sa všetci mali zamestnať aspoň na jeden rok v cirkuse, aby sme zistili, ako to tam funguje. Potom by sa nám cirkus nezdal byť romantikou dávnych čias, ktorú treba zachovať. Reagovali by sme asi ako istá mladá žena, bývalá sezónna robotníčka v zahraničnom cirkuse, ktorá vyjadrila svoje pocity: „Pri pozorovaní dvoch medveďov predvádzajúcich „veselú“ jazdu na motocykloch sa mi vždy tlačili slzy do očí. Najmä, keď som si spomenula na ich tesný páchnuci príves a krotiteľkine pomôcky. Najsmutnejší prípad však bola Suzy- orangutanie mláďa. Za celé dva mesiace som ani raz nevidela, že by sa dostala von zo svojho prívesu, ktorý mal jednu stenu presklenú. Zatiaľ bola len atrakciou pre detičky, skvelá kariéra v manéži ju ešte len čakala. Jej jedinou hračkou a priateľom bolo plastikové vedro, a tak si občas spestrovala chvíľku rozotieraním svojich výkalov po sklenej stene. ,,Cirkus so zvieratami je jeden veľký gýčovitý podvod“.
Krotitelia a cvičitelia v cirkusoch nie sú milovníci zvierat. Zvieratá sú pre nich len výnosným prostriedkom. Mnohí nemajú ani poňatia o etológii toho ktorého druhu zvieraťa. Nie sú to ľudia, ktorí „to so zvieratami vedia“, ktorí získavajú u zvieraťa rešpekt a poslušnosť svojou láskou, opaterou a zaobchádzaním, aké si zaslúžia. Sami sa ich boja a bez svojho náčinia, či bez toho, aby sa zvieratám odstránili zuby, by sa k nim v živote nepriblížili. Živočíchy musia znášať kopnutia do brucha, poťahovanie za uši( najcitlivejšie miesto slona), údery bičom, náhubky, elektrické tyče, háky, žeravé platničky na chodidlá . Ako príklad môžeme použiť malú nenápadnú paličku oblepenú farebnými strapcami, využívanú pri číslach so slonmi. Je to oceľový hák. Na jemnú a citlivú kožu slonov má úžasné účinky. Slon pracuje a vystupuje, ako by mu to bolo od prírody dané....
Naozaj sme takí hlúpi, že sa nám jazda na bicykli v podaní medveďa, sloní stoj na zadných, chodenie kôz po kolenách či šelmy preskakujúce ohnivé obruče nezdajú čudné a neprirodzené? Aký zvierací „kúsok“ v cirkuse by sme museli vidieť, aby nám konečne došlo, že je to týranie zvierat? Zvieratá trpia, nielen fyzicky ale aj psychicky, mávajú depresie.
Sú krajiny, kde je vstup zahraničných cirkusov so zvieratami zakázaný a kde neexistujú domáce cirkusy týrajúce zvieratá. Sú nimi napr. Fínsko, Švédsko, Malta, Kostarika. Belgicko zakázalo svojim cirkusom kupovať nové zvieratá- tým pádom po uhynutí zvierat, ktoré má k dispozícii v tejto dobe, svoju činnosť cirkus končí. Malta a Kostarika nie sú také vyspelé ako Slovensko. No sú na takej úrovni, že u nich platí tento zákaz. Je to hanba, že naša krajina ešte k niečomu takému nedospela, hoci sa o to nezisková organizácia Sloboda zvierat už niekoľko rokov usiluje. No a aj keď zahraničné cirkusy so zvieratami = zahraničné( najmä české) cirkusy týrajúce zvieratá prichádzajú prezentovať svoje kúsky k nám, mali by byť sankciované, či už finančne alebo cestou uväznenia majiteľa cirkusu, pretože zo zákona SR: „Zakazuje sa týranie zvierat, ktorým je každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa
a) spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia
b) spôsobí zvieraťu trvalá alebo dlhodobá porucha správania
c) prekračujú biologické schopnosti zvieraťa alebo sa spôsobuje neprimeraná bolesť, poranenie alebo utrpenie.“(Zákon 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon) Odsekom 3 toho istého paragrafu pokračujú niektoré body ktoré sú ako stvorené pre cirkus(vybrali sme iba tie):
„ Ďalej sa zakazuje“
a) dopovať zvieratá alebo im podávať omamné látky a chemické látky poškodzujúce ich zdravie alebo navodzujúce ich nefyziologický stav...
b) používať podnety, predmety alebo pomôcky vyvolávajúce bolesť tak, že spôsobujú klinicky zjavné poranenie alebo klinicky preukázateľné negatívne zmeny v činnosti nervovej sústavy alebo iných orgánových sústav zvieraťa.“ (Zákon 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, autorský zákon).Tieto zákazy sa vzťahujú len na stavovce.
1.9 Kožušiny a koža
Počet týraných zvierat kvôli získaniu ich pokryvu tela síce klesol zo 48 miliónov v r. 1988 na 31 miliónov v r. 1997, no zase sa zvýšil a aj v rokoch 21. storočia predstavuje každoročne až 40 miliónov zabitých zvierat. Trpí ich však oveľa viac, keďže do tohto čísla sú zarátané iba zvieratá, ktorých koža bola použitá . Chov tzv. kožušinových zvierat praktizujú vo veľkej miere vyspelé a uvedomelé krajiny. Na prvom mieste v chove (=týranie) kožušinových zvierat bolo v r. 1997 Dánsko s 10,9 mil. , na druhom Fínsko so 4.8 mil. a na treťom Holandsko s 2,8mil zabitých zvierat. Na ďalších miestach sa umiestnili USA, Rusko a Švédsko. Holandsko je ale na veľmi dobrej ceste k úplnému zrušeniu kožušinových fariem alebo aspoň k drastickému zníženiu ich počtu. K týmto krokom už dospeli Anglicko, Škótsko, Wales, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a niektoré spolkové republiky Nemecka a Rakúska. Protipólom k týmto krajinám je Kanada, ktorej škandál a protesty proti krutému zabíjaniu tuleňov kvôli kožuchom pred asi desiatimi rokmi nestačili, a snaží sa zvýšiť kvótu na zabitie tuleňov na 300 000(údaj z roku 2003).V roku 2002 bolo povolené takto usmrtiť 285 000 tuleňov a po prekročení tohto limitu o 22 000 zvierat kanadská vláda nepohla ani prstom. Od roku 2004 po dobu troch rokov plánovala kanadská vláda zavraždiť 975 000 tuleňov grónskych a 30 000 tuleňov mechúrnatých. Spôsoby ich zabitia sú surové- buď sa ubíjajú na smrť tupou palicou alebo sú zvlečené z kože zaživa.
Otrasná je situácia v Číne a krajinách juhovýchodnej Ázie, kde sú chované tzv. kórejské psy a mačky, dovážané aj k nám a predávané značkou KCERO. Spôsoby zabíjania sú extrémne drastické, zvieratá sú zabíjané obesením, pomalým udusením, tlčením. V najhoršom prípade im je koža sťahovaná zaživa. Na usmrtenie mačiek sa tiež používa krutá metóda, pri ktorej sa zvieraťu nalieva do krku voda, až kým mu nepraskne žalúdok.
Výrobky z pravej kože môžu byť rôzne. Okrem kožuchov sú to často klobúky, golfové rukavice, ozdobné doplnky, automobilové čalúnenie, ortopedické pomôcky, topánky- myslíme napr. krokodíliu, keďže tieto výrobky drasticky znižujú populáciu týchto vzácnych plazov len kvôli extravagancii alebo klokaniu kožu, ktorá sa využíva na výrobu kopačiek Adidas Predator a Umbro XA1 predávaných po celom svete. Sú označené ako “K lether“ alebo “RTK“- pogumovaná klokania technológia.
2.0 Kozmetika a prostriedky do domácnosti nie - medicína áno?
Niektorí ľudia, ktorí to v podstate myslia dobre, považujú testovanie kozmetiky na zvieratách za kruté a nezmyselné. Ale "výskum liekov na modeli"(výskum na modeli je zjemnené pomenovanie pojmu tzv. vivisekcia z lat. pitvanie zaživa), testovanie účinkov alkoholu či tabaku považujú za pokrokovú, neoddeliteľnú súčasť vyvíjania nových liekov. A to len preto, lebo si myslia, že to už niekedy niekomu pomohlo, že sa vďaka tomu získali medikamenty, ktorými sa dospelo k pokroku napr. v oblasti výskumu rakoviny a jej tvorby. Ale podľa Roberta Bella, M.D., Viceprezidenta medzinárodnej spoločnosti pre výskum rakoviny:„Je nemožné dôjsť k akémukoľvek uspokojivému záveru v kauze ľudskej rakoviny cestou experimentovania na zvieratách."(In.: Ekokompas environmentálny mesačník pre mládež, september 2000)
Je naozaj škoda, že utajené štátne a súkromné laboratóriá občas neinformujú verejnosť o výsledkoch, ktoré sa objavujú po použití látok, ktoré boli testované na zvieratách, človekom. Pretože realitou je, že sa úspešne ujímajú len niektoré testované prípravky, ktoré sú vlastne nepotrebné a neponúkajú nič nové, a ktorých spôsob testovania by sa ľahko uskutočnil aj inou cestou. Tohto názoru je aj odborník Dr. Charles Mayo, spoluzakladateľ Mayo Clinic: „Neviem o žiadnom pokroku, žiadnych vedeckých poznatkoch získaných vivisekciou, ktoré by nemohli byť zistené bez týchto barbarstiev a krutosti."(In.: Ekokompas, environmentálny mesačník pre mládež, september 2000) Naozajstný význam vivisekcie neexistuje, výsledky prenášané zo zvieraťa na človeka v domnení rovnakej reakcie sú chybné a nebezpečné. Prečo sa teda testuje na zvieratách, keď odborníci vedia, že je to nezmysel? Prečo sa to ešte stále praktizuje? Nevieme...Na riešenie rôznych otázok vo všetkých oblastiach života sú už využívané počítače. Tu to nejde? Testy in vitro(v skúmavke) na ľudských tkanivách majú pre človeka priamu výpovednú hodnotu a neustále sa zdokonaľujú. Omnoho viac neskresľujúcich informácií prinášajú epidemiologické či patologické vyšetrenia. Prečo teda ten krutý spôsob? Predstavuje to taký enormný zisk? Samozrejme, že áno. Na tom, že „uskladnenie“ zvierat nespĺňa ani základné požiadavky zarobíme veľké peniaze. Navyše test na živočíchovi predstavuje pri testovaní kozmetiky právnu ochranu pred žalobou v prípade poškodenia zákazníka.
2.1 Konkrétne prípady týrania
Tieto riadky nepíšem preto, aby som niekoho dojala k slzám. Píšem ich preto, lebo sú to fakty, je to realita, ktorá by nám nemala byť a nesmie byť ľahostajná. V Španielsku sa často usporadúvajú psie preteky, v ktorých súťažia greyhoundy, španielski príbuzní chrtov. Táto psia rasa sa takisto využíva na lov zajacov na vidieku. Nie sú to však domáci miláčikovia, sú to kruto týrané tvory svojimi majiteľmi, ktorí ich zjavne nepovažujú za živé cítiace bytosti, ale za veci, s ktorými možno nakladať podľa ľubovôle. Greyhoundy, ktoré už nemajú ako poslúžiť, alebo ich pán nebol spokojný s ich výsledkami, bývajú najčastejšie obesené, alebo zabité ukameňovaním, utopením v studni či rybníku, upálením alebo umierajú vyhladované priviazané k stromom. Pes, ktorý „slúžil“ dobre, býva obesený vysoko, aby umrel rýchlo a psy, s ktorých výkonmi pán nebol spokojný, sa vešajú nízko. Zem je na dosah ich labiek a umierajú preto pomaly a bolestivo.„Ľudia“, ktorý toto praktizujú, nebývajú stíhaní. V Andalúzii a Extremadure je to dokonca legálne.
Väčšinu populácie to zatiaľ nezaujíma. No malo by začať, pretože keď človek dobije svojich psov tehlami po hlave a potom ich hodí do studne, je iba otázkou času, kedy siahne aj po inej obeti, hocijakej obeti fyzicky slabšej ako je on sám.
To bol prípad z Maďarska z tohto roku. Človek, ktorý spáchal tento čin, išiel na štyri mesiace do väzenia. Smiešne krátke obdobie, no predsa len aspoň pokus potrestať väzením takýto čin... Vo Veľkej Británii bol v roku 1998 zatknutý a na dva mesiace uväznený mladík, ktorý okoloidúcemu mačiatku najprv polámal rebrá a stehennú kosť a nakoniec sa ho pokúsil spáliť. Má doživotný zákaz chovu akéhokoľvek zvieraťa.My si ale môžeme napísať pár príkladov aj z našej krajiny. U nás ešte nebol uväznený za týranie zvieraťa nikto. Majiteľ, ktorý svojho psa pral v práčke, dobodal ho nožom alebo mu prerazil chrbticu si to ale nepochybne zaslúži.Známy nám je aj prípad, keď bol pes postrelený a následne zhodený z mosta. Taktiež je to prípad zo Slovenska.
Najkrutejší nám známy prípad je smrť psa, ktorý mal nohy priviazané o kolíky a v tejto polohe ticho trpel s ohňom zapáleným pod bruchom
Časté sú prípady pokusov vyhladovať zviera. V jednom z týchto incidentov bol zachránený bulteriér, ktorý sa po dvoch týždňoch na balkóne bez vody a jedla nemohol ani pohnúť, obhrýzol dvere aj obloženie. Stáva sa to tiež často, ja sama som raz videli nohu srnčaťa obesenú na strome. V prípade uverejnenom v časopise človek obkrútil drôt okolo hlavy a nohy srnčaťa a potom okolo dvoch rôznych stromov. Srnča si v snahe vyslobodiť sa zvlieklo mäso na nohe až po kosť. Zaživa ho pojedali červy. Už mu nebolo pomoci...
Obľúbené je aj týranie túlavých mačiek, ktoré nie sú také silné ako psy. Nachádzané sú mačky s odrezanými nohami, chvostami, ušami. Beštiálni ľudia im takisto vypichujú oči a vešajú ich za nohy na strom. Trest? Asi žiadny nebol. Veď je to len zviera...
2.2 Situácia na Slovensku
Podľa údajov Slobody zvierat je situácia nasledovná: „ Na Slovensku je podľa údajov z roku 2000 ročne zabitých na pokusy asi 40000 zvierat, z toho 20000 sú myši a potkany, ostatnú časť tvoria psy, mačky, kone, dobytok a čiastočne exotické zvieratá. Zvieratá sú používané na testovanie overovania bezpečnosti látok, v základnom biomedicínskom výskume a vo výuke na školách s biomedicínskym zameraním.“(napr. Výskumný ústav liečiv Modra, Neuroimunologický ústav SAV, Ústavy lekárskych fakúlt v Bratislave a Martine, Ústav pre výskum chorôb srdca SAV)
Tento rok bolo v pivničných priestoroch Katedry histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach nelegálne držaných šesť beaglov pripravených na znehybnenie chirurgickým zákrokom, čakalo ich osem týždňov života bez pohybu vo fáze pozorovania a potom nič iné, len smrť.
Na druhej strane, Slovensko sa vďaka činnosti Slobody zvierat stalo 24. 4. 1999 prvou postkomunistickou krajinou, kde sú zakázané testy na zvieratách v oblasti kozmetiky. Pretestovávanie už testovaných kozmetických výrobkov v zahraničí je zakázaný od roku 1998. Taktiež máme od roku 1995 zakázané pokusy na zvieratách na základných a stredných školách. A vďaka tomu, že už sme občanmi krajiny patriacej do EÚ, od roku 2009 budeme na území Slovenska na pultoch nachádzať iba kozmetické výrobky netestované na zvieratách.
2.3 Čo sa deje vo svete?
Ešte raz pre zdôraznenie napíšem, že neexistuje žiadny pokrok v oblasti humánnej medicíny získaný na základe vivisekcie. Preto sú milióny zvierat pálené, leptané kyselinami, sú im očkované zhubné choroby. Preto sa v 1990-2000 zavádzajúco testovalo na psoch v snahe postúpiť vo vývoji chirurgie otvoreného srdca,. Preto sa ešte aj dnes pri testoch kožnej dráždivosti nanesie koncentrovaná chemikália na vyholený chrbát zvieraťa a pár dní sa pozorujú účinky. Preto v krajinách EÚ umiera kvôli pokusom asi 10 000 000, v USA 32 000 000 a v Japonsku 20 000 000 zvierat za rok. Takisto určite práve z tohto dôvodu sa primátom dajú elektrošoky a následne nastáva utíšenie analgetikami, preto sa potkany násilne napájajú alkoholom a králikom sa krutým Draize testom "vypaľujú" oči. Viete, ako sa to robí? Na králičie oko sa nanesie látka. Ich oči majú oveľa tenšiu rohovku ako oko človeka a je teda citlivejšie. Odstránia sa im viečka. Králičie oko nevylučuje slzy, a tak je vyplavenie látky cudzieho pôvodu nemožné. Sú v klietke umiestnené tak, aby si do oka nedosiahli labkou. Tento experiment sa považuje za jeden z najkrutejších vôbec. Ďalšie extrémne drastické boli zdokumentované v Číne. Psy sa zámerne obaria či spaľujú zaživa, až sa dosiahnu popáleniny tretieho stupňa až na 50% povrchu tela. Účelom je výskum účinkov resuscitačných roztokov na orgány po smrti, výskum opuchu mozgu spôsobeného hromadením vody (čo je možné pozorovať bezbolestne na pacientovi so „skutočnými“ popáleninami) či len všeobecný výskum účinkov na 40% spáleného povrchu tela popáleninami tretieho, najvyššieho, stupňa. O tom, že sa na zvieratách testuje aj zubná pasta asi tiež vie len málokto. Zvieratá sú ňou násilne vykrmované počas niekoľkých dní až rokov.
2.4 Naj... vo svete
Najväčším strediskom pre pokusy na zvieratách na svete je Huntingdonské výskumné stredisko pre vedy o živote ( Huntingdon Life Sciences). Aj dnes je tam uväznených približne 70 000 psov, mačiek, opíc, králikov, koní, mulíc, rýb, jeleňov, myší, potkanov, morčiat a niektorých druhov vtákov, na ktorých sa testujú ingrediencie pre insekticídy, priemyselné chemikálie, liečivá, parfumy či dokonca plasty. Špecialitou tohto strediska je medzidruhová transplantácia orgánov. Od roku 1995 sa vykonávala transplantácia prasačieho srdca na paviány ako blízky druh človeka. Srdcia boli prišívané na krčné cievy paviánov, z ktorých boli niektoré nútené si ich držať v rukách až šesť týždňov, čo bol rekord prežitia paviánov po transplantácii. Zvieratá zomierali schúlené trasúc sa v kŕčoch, zvracali...Utrpenie je slabé slovo. 31% z približne 400 paviánov použitých na tento pokus umrelo po 24 hodinách od dodania nového srdca, často príliš veľkého pre ich telo.
2.5 Záver
Ak už máte doma nejaké zvieratko, darujte mu lásku, snažte sa mu vytvoriť čo najlepšie podmienky. Nedovoľte, aby ktokoľvek zasahoval do jeho životného priestoru a v žiadnom prípade si už nové zvieratko nekupujte, ak naňho nemáte čas. Nepodporujte obchod s ostatnými živými tvormi, ak neschvaľujete obchod s ľuďmi.
Ochrana zvierat má nesmierny význam aj z výchovného hľadiska. Všetkým ľuďom je práve v tejto dobe veľmi potrebné vštepovať rešpekt a pocit spolupatričnosti so všetkými živými bytosťami. Len to dáva nádej, že na Zemi zavládne skutočný mier prameniaci zo srdca a duše každého z nás. Týranie zvierat je trestný čin, len je zlé, že sa ťažko dokazuje.
Po anglicky toto slovo znamená nezmysel alebo výtržník. Toto označenie sa používalo pre nekvalitnú hudbu. Punk ako hnutie vznikal postupne, hoci za jeho vznik býva obyčajne označovaný rok 1976. Predovšetkým v Anglicku tento štýl nebol chápaný iba ako hudobná záležitosť, ale aj ako vec životného štýlu. Punkeri sa programovo stavali proti spoločnosti a propagovali protikladný životný štýl, keď kritizovali predovšetkým pretvárku a honbu za peniazmi. Tento životný štýl počas krátkeho času viedol k určitej pasivite a s hnutím sa často šírili drogy. Sťažňovým heslom punku je No Future!, žiadna budúcnosť. Zo strany vyznávačov punku je možné stretnúť sa s tvrdením, že základom punku je provokácia.
Hudobne sa punk vrátil k počiatkom rocku, tzn. využívanie jednoduchej melódie obyčajne s troma akordmi, v extrémnych prípadoch s dvoma akordmi a väčšinou so satirickým textom. Punková hudba je založená predovšetkým na textoch piesní, majú za úlohu poukazovať na súčasné problémy doby tzv. priamym rýchlym a úderným nakopávaním. Za začiatok punkového hnutia sa často považuje pôsobenie skupín Sex Pistols(rock 'n' roll) , ktorú paradoxne svojimi komerčnými myšlienkami preslávil Malcom McLaren, The Clash a Ramones. V skutočnosti sa o podobný štýl asi desať rokov dávnejšie pokúšalo viacero iných skupín, napríklad Stooges alebo Velvet Underground, ktoré sa ním nepresadili.
V bývalom východnom bloku patrila punková hudba medzi zakázané prúdy, aj tu však vznikali skupiny, ktoré ju napodobňovali, napríklad HNF a FPB. Po páde komunizmu sa tento hudobný štýl začal presadzovať aj tu.
S punkovou hudbou je spojený aj zvláštny chaotický tanec, pogo, ktorý vychádza z klasického poskakovania na mieste. S nadhľadom sa dá povedať, že pogo sa tancuje na každom koncerte popovej kapely. V súčasnosti tanec pogo nemá určené presné pravidlá. Uplatňuje sa pri ňom prudké kývanie hlavou, rozhadzovanie rukami, skákanie v rytme bicích alebo aj mimo rytmu a výrazná interakcia s ostatnými tanečníkmi. Neodmysliteľné je aj zdvíhanie ruky zovrenej v päsť.
Hlavným cieľom obliekania príslušníkov punkového hnutia bolo od začiatku predovšetkým šokovať ostatných. V začiatkoch u mnohých punkových skupín preto nájdeme svastiky. Neskôr, keď sa punk dostal do pozície odporcov fašizmu, mnohí členovia toto správanie ospravedlňovali tým, že cieľom bolo iba šokovať.
Rýchlo sa vyvinul iný štýl obliekania, ktorého vyznávači chodili oblečení v roztrhaných džínsoch a v tričku s nášivkou nejakej punkovej skupiny, často The Exploited alebo Sex Pistols. Veľmi častým doplnkom bola bunda krivák a obuv kanady. Všetko bolo doplnené veľkým množstvom spínacích špendlíkov. Punková móda vyvinula aj vlastné účesy, "kohúta"-číro, bodliny alebo rozstrapatené vlasy.
V priebehu 90. rokov 20. storočia došlo k rozvoju subkultúr a hudobných štýlov ovplyvnených punk rockom. V súvislosti s tým došlo aj k uvoľneniu vzťahu medzi hudobnou a módnou stránkou subkultúry, inými slovami každý sa správa slobodne a počúvanie najrôznejších hudobných smerov vychádzajúcich z punk rocku už nie je tak často spájaný s nejakým konkrétnym imidžom alebo štýlom obliekania.
Punkeri sú špecifickí svojimi časťami odevu. Prvky na ich oblečení nie sú bezúčelné a väčšinou na niečo poukazujú.
Číro, čo je identitický znak, s ktorým sa väčšina punkerov stotožňuje a má niekoľko významov. Okrem cieľa šokovať, jeho prvý význam bol odlíšiť sa od hnutia skinheads, ktorí mali úplne vyholenú hlavu. Číro má byť aj prirovnaním k životu Indiánov a ich bezstarostnému životu pred príchodom modernej civilizácie.
Obojok, u niektorých vyznávačom punku je možné vidieť ako módny doplnok na krku väčšinou ozdobený kovovými hrotmi,pyramídkami alebo inými špecifickými ornamentami na tento štýl. Má byť symbolom poukázania na otroctvo spoločnosti všetkých ostatných štátnych zriadení a systémov bez vôle občanov sa rozhodnúť, bez toho, aby za nich museli rozhodovať iní. Či išlo o formu otroctva, monarchie, republiky, [feudalizmus|feudalizmu]], fašizmu alebo demokracie.
Roztrhané tričko a džínsy majú za účel provokovať v ľuďoch myšlienku, aby ich neposudzovali podľa štýlu obliekania. Prinútiť ich zamyslieť sa, či charakter človeka utvára jeho duchovno alebo zovňajšok.
Dnes sa objavuje čoraz viac ľudí, ktorí berú punk iba ako módu a nie ako životný štýl. Poukazujú tým napríklad na tzv. šampóny, ktorým sa na hlave géluje číro, čo vlastne ani číro nie je. Pravé číro je jeden jediný pruh vlasov na hlave, zvyšok hlavy je vyholený.
Ďalším prvkom sú zatváracie špendlíky - zicherky pripichnuté na odeve, ktoré majú praktický význam, oprava či zopnutie oblečenia, ktoré často naozaj drží pokope len za pomoci zicheriek alebo v niektorých prípadoch aj na výrobu "bonga" ([plast]ová flaša upravená na fajčenie marihuany), čo však časť punkerov neuznáva, lebo sloboda a nezávislosť sú predsa hlavné piliere punkovej filozofie (závislosť na drogách nevedie k slobodnému životu). Paradoxné však je, že asi 80% punkerov holduje alkoholu a cigaretám.
Za jednu z prvých punkových kapiel vôbec sa považuje kapelka Ramones, ktorá vznikla v roku 1976 v USA. Ramones ako prví použili v piesni spojenie punk rock (Sheena is a punk rocker). Vlastne vytvorili základy punkovej uniformy (kožené bundy - tzv. "krivák", ošúchané úzke džínsy a boty Converse). Ramones hrali surový, rýchly rock'n'roll. Ich piesne boli krátke a prestávky ešte kratšie (často iba rýchle odrátanie: 1,2,3,4!) Základy punku položili aj americké kapely, ktoré hrali v tom istom období, napr. Stooges, Dead Boys, New York Dolls, Dictators atď. Okolo roku 1977-1978 prepukla vlna punku vo Velkej Británii, ktorú spustili Sex Pistols s hitmi Anarchy in the UK, God save the queen, No feelings, Holliday in the sun atď. Ich prvým a aj posledným albumom je Nevermind The Bollocks, Here is the Sex Pistols, pretože ostatné albumy boli iba záznamy z koncertov alebo výbery. Koniec všetkého bolo vyhodenie basáka Glena Matlocka a prijatie hudobného analfebeta Sida Viciousa. Sex Pistols boli asi najznámejší ťahúni punku ako módnej vlny po celom svete. Svoje urobili aj premyslené marketingové ťahy ich manažéra Malcolma McLarena. Rozdiel medzi americkým a anglickým punkom bol však v tom, že americký punk smeroval k zábave a anglický punk viac k politike. Avšak nedá sa nespomenúť ani iné kapely z Británie ako napr. The Clash, Damned, Sham69, UK Subs, či škótskych The Exploited.
Na Slovensku ako prvá skupina začala s punkom koketovať vtedy ešte zábavová skupina Tip. To bolo niekedy v r. 1979. Za počiatok slovenskej punkovej scény sa pokladá kapela Paradox, z ktorej neskôr vznikli kapely Zóna A a Slobodná Európa.
Po takmer 40. rokoch vývinu, punk výrazne menil svoju podobu a charakter. Kým v minulosti bol skôr záležitosťou undergroundu, dnes punk v niekoľkoročných cykloch ovplyvňuje dominantnú kultúru, hlavne módu. Z toho dôvodu je punková scéna rozdelená na niekoľko častí. Okrem štyroch vývojových vĺn existuje aj komerčná verzia punku, ktorá vznikla v polovici 90. rokov – tzv. neopunk. Tento štýl kvôli nízkemu veku poslucháčov je niekedy označovaný ako kinderpunk. Prívrženci neopunku často kombinujú prvky punkovej a skaterskej módy. Neopunkeri sú zväčša školopovinní, klasický alkopunk odmietajú. Najnovším punkovým prúdom je emo – emocionálny melodický punk. Jeho prívrženci obľubujú čiernu farbu, make-up, pričom štýlovo nadväzujú na gothic punk. V dnešnej punkovej subkultúre je citeľný aj vplyv iných subkultúr. Okrem klasických štýlov ako sú Ska, reggae a skinheads, dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu aj štýlmi gothic, skate a hip–hop.
Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiu frekvenciu ako u chlapcov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na [demonštrácia|demonštráciách]]. Menšia časť punku – anarchopunk je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fondu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít – hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde.
Čo je to vlastne láska? Tuto otázku si ľudia kladu odjakživa. Sú to len chemické procesy prebiehajúce v našom tele ovplyvňované nervovým systémom a mozgovou činnosťou? Alebo je to niečo nadpozemské, nepochopiteľné, nevysvetliteľné ovplyvňované našou dušou, srdcom? Tato otázka trápi mnohých odborníkov zo všetkých oblasti vedy. Ale nikoho sa tato otázka nedotýka viac, ako človeka sklamaného láskou. Poďme sa teda spoločne pokúsiť aspoň priblížiť k odpovedi. K odpovedi, ktorá zo všeobecného hľadiska možno ani neexistuje. A keby sme ju aj našli, myslím, že by nebola postačujúca pre všetkých. Skúsiť to však môžeme.
Takže, čo je to láska?
Nie je to len slovo a taktiež ani jeden cit. Je to niečo omnoho obšírnejšie a väčšie. Láska je niečo takých veľkých rozmerov, že si to ani nedokážeme predstaviť. Láska je začiatok aj koniec, priateľ aj nepriateľ, spoluhráč aj protihráč. Všetko od nej závisí, všetko sa točí okolo nej. Napriek tomu sú ľudia, ktorí v ňu neveria.
Je všetko len o viere?
Každý človek verí v niečo iné, uznáva iné hodnoty, no napriek tomu všetkých spája viera v jednu jedinú vec a tou je láska. Na každého človeka ma láska úplne iný dopad a vplyv. Niekoho zasiahne viac a niekoho zas menej. Niekto v ňu neverí a niekto pre ňu dokáže zabiť. Nikto nedokáže vysvetliť, čo to láska je. Nikto a nikdy. Láska je večná. Aj preto je už od nepamäti inšpiráciou pre básnikov, maliarov, spisovateľov, hudobníkov a iných umelcov. Pre niektorých ľudí je láska zdrojom všetkého. Pre iných zas iba bezvýznamné slovo. Je veľkou chybou snažiť sa zistiť, čo láska znamená pre ľudstvo, podstatou je aby si každý, kto hľadá odpoveď, polozil otázku: „ Čo znamená láska pre mňa? “ To je jediná správna cesta. S láskou sa rodíme a tak ako sa vyvíjame a rastieme, rozvíja sa v nás aj láska. Ona ovplyvňuje nás a mi ovplyvňujeme ju. Je to večný kolobeh.
Láska nás robí ľuďmi, akými sme. Optimistov a pesimistov, ale hlavne romantikov. Čo to vlastne znamená Romantik? Odpoveď pozná každý, no každý tú svoju. Skúste sa spýtať na ulici niekoľkých ľudí, no nikto neodpovie rovnako. Prečo? Skúsil som nájsť vysvetlenie tohto pojmu aj v slovníku. Píše sa tam : „ Romantik je romanticky človek; rojko; fantasta.“ Je toto podľa vás nejaké vysvetlenie? Stačí vám to? Mne teda nie. Tieto dve slova vyjadrujúce povahové vlastnosti človeka sú tou odpoveďou? Tou mojou teda nie, snáď iba z malej časti. Podľa mňa je romantik človek, pre ktorého znamená láska všetko. Pre ktorého je viera v lásku, tou najväčšou vierou. Ktorý žije láskou a pre lásku.
Pre niekoho znamená všetko, pre niekoho nič. Keď sa povie slovo láska, každý si predstaví niečo iné, ale všetci ju poznáme rovnako. Každý z nás raz miloval, no možno mu jeho city neboli opätované. Každý raz zablúdil pohladom na niekoho iného, ale čo je ozaj láska? Je to túžba alebo cit? Prečo nečakane mizne a prichádza? Prečo nikdy nikto nevie či je pravá? Láska je ako vtáča. Kým dospeje prelieta po mnohých krajoch a spozná mnohé ine vtáčatá. Raz sa usadí a postaví si vlastné hniezdo so svojim partnerom, no keď vietor sfúkne toto hniezdo postaví si nové na lepšom mieste a oveľa pevnejšie ako predtým. Láska je ako čokoláda. Raz je sladká a rozplýva sa na jazyku, inokedy horká. O tom je láska. Každý neúspech, nie len v láske by mal človeka poučiť. Keby nebola láska nežila by som ani ja a ani ty, čo si práve čítaš tieto riadky... Stačí len kúsok lásky a rozkvitne kvet, z kvetu zahrada a zo zahrady raj. Láska sa nedá kúpiť ani predať, láska sa nedá hľadať. Láska musí prísť sama, musí byť úprimná a nesmie byť falošná. Cez pravú lásku musíš vidieť viac než cez ten najpriezračnejší potok. Čo si dnes vlastne ľudia cenia??? Rodinu? Peniaze? Zdravie? Lásku? Alebo len samých seba? Na toto asi niet odpoveď, ale aspoň už viem čo je láska... Láska je choroba, ktorá sa nedá vyliečiť. Láska je začiatok všetkých veľkých činov. Láska je ako otvorená fľaša sódy, vyprchá rýchlejšie ako sa možeme napiť. Láska je ako labyrint, kto tam vkročí už nenájde cestu späť...
Aký je zmysel života? Tak túto otázku si určite položil už každý z nás.
Jedny ho hľadajú v povolaní iný v rodine, o ktorú sa starajú a tešia sa s ňou. Život sám o sebe je vlastne existencia živého organizmu na svete, ktorá sa končí vždy smrťou.
Ktosi raz povedal: ,,Život nemáš darovaný, ale iba požičaný. "Existencia každého tvora aj človeka je ovplyvňovaná rôznymi faktormi ako rodina, priatelia , spoločnosť a vdnešnej dobe aj masmédiami. Dĺžka života ľudí v pomere so sekvojami je veĺmi krátka, pretože tieto stromy sa dožívajú až niekoľko tisíc rokov, ale taký hmyz niekedy žije len niekoľko dní či hodín. I tak sa dá za ten čas zažiť veľa. Zmysel života by sme nemali možno hľadať len v samých sebe, ale asi aj v druhých. Ak človek nemá priateľov, tak sa potom cíti osamelý a stratený a vtedy sa taký zmysel života veľmi ťažko hľadá. Niektorí ľudia rozumejú pod pojmom zmysel života získať čo najviac hmotných predmetov ako sú vily,autá a podobne. No našťastie nie je každý takýto. Medzi nami sú aj takí ktorí, ak sa im to podarí, okrem svojho povolania pomáhajú ľuďom nezištne v rôznych organizáciach a sú šťastný, že možu podať pomocnú ruku tím ktorí to najviac potrebujú. Pravdaže by sme nemali celý život hľadať len zmysel nášho života, ale sa aj oň pričiniť, snažiť sa dosiahnuť naše životné ciele a splniť si naše sny.
Potom už zmysel života príde sám a my si budeme mocť na konci života povedať ,že to stálo za to žiť na svete.
Tak počúvaj, čo sa mi stalo. Moje dieťa nechcelo jesť. Tak som mu to dal príkazom a išiel som na balkón fajčiť. Krpec volal, že mám zavrieť dvere, lebo je mu zima. Nové balkónové dvere sa však stále otvárajú, preto som mu povedal, nech ich zvnútra sám zavrie. Môj poslušný Jonáško zavrel - a akonáhle zistil, že sa k nemu nedostanem, odložil lyžicu, zapol si telku a mňa vonku si nevšímal.
Klopal som, ale on sa iba usmieval, pekne som ho prosil, načo začal vyjednávať. Povedal, že otvorí, ak mu sľúbim, že nemusí jesť. Ešteže nepovedal, aby som si kľakol. Takto ponížiť som sa však nechcel. Začal som búchať a nadávať, nech okamžite otvorí. Ďalej sa veselo smial, veľká sranda, ale mňa už v tričku s krátkym rukávom humor prešiel. Poriadne som tresol do dverí a povedal mu, že ho zderiem ako hada. Môj synček sa zľakol. Potom povedal, že by mi aj otvoril, ale bojí sa, že dostane na zadok.
Toto trvalo dobrých dvadsať minút, ľudia z domu oproti pozerali na mňa ako na blázna. Nakoniec som mobilom zavolal na pevnú linku a zmeneným hlasom som si k telefónu pýtal seba samého. Jonáš povedal, že otec nemôže ísť k telefónu, lebo je na balkóne. Nato som odvetil, že ja viem, ako tam svojho otca vymkol. Jonáš sa opýtal - odkiaľ to viem? Povedal som, že som Boh a viem všetko, aj to, že nechce jesť. Na druhom konci telefónu bolo chvíľu ticho, potom sa ma spýtal, či ako Boh môžem zariadiť, aby nedostal bitku. To sa mi nepáčilo, ale na druhej strane, Boh je milosrdný, tak som mu to sľúbil. Jonáš mi potom bez slova otvoril dvere a začal jesť. Ani ja som nič nepovedal, iba som si k nemu sadol a spýtal sa ho, ako mu chutí? 'Dobre, tata,' povedal a po chvíli dodal, 'volal mi Boh.' 'A čo povedal?' 'Že nemáš toľko fajčiť.'
Zdrojom nikotínu je tabak. Tabak je rastlina z čeľade ľuľkovitých, rod Nicotiana. V rastline je nikotín viazaný na kyselinu jablčnú alebo citrónovú. Pri fajčení sa uvoľňuje a prechádya do dymu. Vstrebáva sa sliznicou ústnej dutiny, sliznicou dýchacieho a tráviaceho traktu, je odburávaný najmä pečeňou a čiastočne vylučovaný močom. Tabakové listy obsahujú menej škodlivín než cigaretový dym, v ktorom horením tabaku vznikajú nové zlúčeniny. Z pridaných škodlivín sú najnebezpečnejšie pesticídy - arzén, meď, chlorované organické zlúčeniny, ďalej látky potrebné k úprave tabakových listov na rôzne druhy fajčiva - glycerol, etylglycerol, z ktorých pri horení vznikajú iné dráždivé látky. Nikotín je mitotický jed, ktorého jedovatosť je približne rovnaká ako jedovatosť obávaného kyanvodíka, alebo kyanidu draselného. Nachádza sa len v tabakových listoch a v koreňoch. Niktín pôsobí priamo na centrálny nervový systém, je inhibítorom mozgovej cholinacetylázy, ktorá je pre niekoho zdrojom uvoľnenia a upokojenia. Smrteľná dávka nikotínu je 50 až 60 mg. Dym z jednej cigarety obsahuje 1 % , z ktorého fajčiar inhaluje podľa spôsobu fajčenia 1 až 3 mg, v cigaretách s filtrom od 0,4 do 2mg. Fajčiari šlukujúci dym inhalujú z toho množstva až 97 %, nešlukujúci 10 až 16 %. Z uvedeného obsahu v tabakovom dyme vyplýva, že vyfajčením 15 až 20 cigariet alebo 3 až 5 cigár, získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu. K smrteľným otravám však prakticky neprichádza, lebo začiatočník po prvých nepríjemných zážitkoch z fajčenia zvyšuje počet vyfajčených cigariet len veľmi opatrne. Tým si pomerne rýchlo organizmus na nikotín zvyká. Už staršie štúdie ukázali, že tabakový dym zvyšuje srdcovú frekvenciu, zvyšuje amplitúdu kontrakcií srdcového svalu tým, že uvoľňuje adrenalín a noradrenalín. U chronických fajčiarov a u jedincov s dennou vnútornosvalovou aplikáciou nikotínu došlo počas 22 mesiacov k zhoršeniu činnosti ľavej srdcovej komory. Vstrebávanie nikotínu z pľúc do krvi je veľmi rýchle. Už po 7 až 15 sekundách fajčenia je ho možné dokázať v krvi, a teda jeho účinok na srdce, mozog a cievny systém je prakticky okamžitý. Miernu otravu nikotínom, ktorá sa prejavuje hlavne nevoľnosťou, závratom hlavy a zosilneným búšením srdca prekonal asi každý začiatočník. Spočiatku pri fajčení zvyšuje nikotín aj saliváciu (vylučovanie slín) a sekréciu hlienu v prieduškách. Neskôr vysušuje sliznice. Nikotín inhibuje hladové kontrakcie žalúdka. Fajčiari preto menej pociťujú hlad. 
Mám veľa známych a kamarátov, ale priateľov mám len pár... a tu sú...
Bajushiq! Moja jediná láska, ktorú ľúbim najviac na svete! Prežili sme si toho už toľko, že sa mi to nedá ani spočítať! Strašne ju ľúbim! Najviac ako sa mi len dá! A dúfam, že nám to aj dlho vydrží...
Anetka. Spoznali sme cez leto 2007, keď sem prišla na brigádu. Teraz si píšeme na chate a dúfam, že príde aj tento rok. Veľmi v pohode baba, cmukieees:-*
Julinqa. Podborová team xD Už sa poznáme dosť dlho a teraz je ešte aj moja spolužiačka, no ale stále si neviem zvyknúť. Julqa loobim tha cmaaq:-*
Môj Krtko! Strašne super dievča. Škoda, že bývame tak ďaleko...:( cmaaq
Lucinqa. Tak k tebe by som vedela naozaj veľa napísať, ale ty vieš ako ťa mám veľmi rada... aj keď teraz sa to trocha pokazilo...:( lucinqa, moc ta loobkam:-*
Petushiq. Aj keď teraz už nie sme také kamarátky ako dakedy, zabudnúť na minulosť sa nedá. S touto babou mám asi najviac zážitkov, vyrástla som s ňou...cmuqy:-*
Sisushqa. Práve tebe môžem ďakovať za to, že si ma zavolala na PDB a spoznala som takých super ľúdí! A ty vieš, že k tebe budem navždy cítíť antireumatické sklenené vankúše a drevené oči, čo v preklade znamená, že ťa mám móóóc radááá :-*
Vercinqa a Mimááá! Hech, thag s tebou mám tiež peknú kopu zážitkov. Hlavne z leta xD No, aj tak najlepšie bolo, keď sme si u teba opekali tú klobásu hnusnú! A keď si v tvojej izbe dym vysávala?! xD (a raz pôjdeš so mnou do noci von!!!) No a Mima, no takže ani neviem, čo k tebe napísať. S tebou ešte nemám veľa prežitého, ale verím, že sa to čoskoro zmení. Loobim obeee:-*
Zuzqa. Nikdy nezabudnem na tie dni, čo sme spolu prežili. Keď nás naháňal ten ujko a mňa skoro auto zrazilo xD, keď sme spolu kvasili za pancierákmi... jáááj... kde to všetko zmizlo? Som ti za veľa vecí vďačná a prepác mi, ak som ti nejako niekedy ublížila... mám ťa stále veľmi rada:-*
).jpg)
