Bulteriér bol vyšľachtený v 19. storočí krížením anglických buldokov s bielymi, dnes už neexistujúcimi staroanglickými teriérmi. Cieľom bolo vyšľachtiť ostrého psa ako sú teriéry a odolného, tvrdého a odvážneho psa ako je buldog. Bulteriér mal byť zdatný zápasník v aréne, pričom však mal byť priateľský k ľuďom. Zo začiatku sa na exteriér veľmi neprihliadalo, išlo najmä o vyšľachtenie psa na zápasy, neskôr sa však s vývojom v spoločnosti aj z bulteriéra stal pes atraktívny, vhodný na výstavy. Dnes sú agresívne jedince z chovu vyradzované.ulteriér je stredne veľký, svalnatý a mohutný pes. Má pevné a silné končatiny. Predné nohy sú rovnobežné. Má dlhú, hlbokú hlavu so špecifickým vajcovitým tvarom a "klabonos" (nosný chrbát vyklenutý dohora). Malé, úzke a šikmo uložené trojuholníkové oči so smutným výraz. Malé, tenké a priliehajúce uši nosi vzpriamene. Tak ako celé telo, aj krk je svalnatý. Krátky, štíhly chvost je nízko nasadený a nosený vodorovne. Krátka srsť býva čisto biela alebo sfarbená, pričom pri farebnej srsti s bielymi značkami musia prevládať farebná plocha. Ďalśou schválenou variantou je tricolor (trojfarebná kombinácia biela, hnedá a čierna) a žíhaná varianta. Nežiadúce je modré a pečeňovohnedé (do fialova) zafarbenie a modrá farba očí. Pre výstavných psov je dôležitú vzhľad hlavy (podľa možnosti ideálne vajce), celkový postoj (rovné predné nohy, zadné bez vykrúcania do strán), osvalenie (dôležitý je celkový vyvážený, rovnomerný výraz) a tvar očí (zošikmené, prižmúrené, nie okrúhle). Váha a výška nie je dôležitá - hlavná je celková vyváženosť postavy. Dnes je bulteriér predovšetkým spoločenské plemeno. Je šľachtený predovšetkým ako plnohodnotný člen ľudskej svorky. Bulteriéry sú veľmi prítulní a "rodinne" založení. Vďaka svojej vytrvalosti a krvi teriéra nie je vhodný "na gauč", alebo "na reťaz", potrebuje trvalé zamestnanie - preto je vhodný na rôzne kynologické športy. Uplatní sa aj v poľovnom výcviku. Je nadmieru pohyblivý, vie vynikajúco behať a skákať, čo je na plemeno s tak krátkymi končatinami až udivujúce. Je známy svojou bystrosťou a inteligenciou, ktorú vie šikovne využiť (aj aby sa vymanil spod pravidiel, ktorými sa má riadiť). Často sa používa pri canisterapii, pretože pre znížený prah bolesti znesie i "hrubšie" zaobchádzanie. Je vynikajúci obranár územia, chráni všetkých členov svorky (vrátane ostatných domácich zvierat).
Je však na mieste spomenúť aj niektoré negatívne vlastnosti tohoto plemena. Vďaka svojmu pôvodnému určeniu (bojový pes) a sile vyžaduje pevnejšie vedenie. Príslovečná je jeho tvrdohlavosť a zaťatosť, s ktorou noví neskúsení majitelia nerátajú a nedokážu ju zvládnuť a preto viacero mladých psíkov končí eutanáziou. Tohoto psa nemožno vychovávať žiadnym násilím. Takáto "výchova" len zvyšuje jeho zaťatosť a nezvládnuteľnosť. Pes je známy aj pomstychtivosťou (čo je inak len ľudská vlastnosť) a ak mu zabránite urobiť niečo čo chce, pomstí sa vám zničením niečoho iného. Nemá rád samotu, majiteľ ktorí ho necháva dlho samého riskuje zdemolovanie bytu. Bulteriér miluje "svoju svorku" a nedopustí žiadny útok na ňu, treba však naňho pri prechádzkach dávať pozor, aby prehnaná "obranná iniciatíva" neskončila napadnutím iného zvieraťa, alebo človeka. Tohoto psa by mal vonku viesť len človek, ktorý ho dokáže plne zvládnuť. Pre svoje vlastnosti nie je veľmi vhodný pre neskúseného chovateľa.
Bulteriér je pomerne zdravé, genetickými chorobami pomerne nezaťažené plemeno. Pri šľachtení boli použité plemená biely anglický teriér a dalmatín, ktoré vďaka svojmu zafarbeniu nesú genetickú vlohu pre hluchotu. Preto sa najmä u bielych bulteriérov aj dnes môže vyskytnúť hluchý jedinec. Občas sa prejavujú ochorenia srdca, biele jedince sú náchylné na kožné problémy a ochorenie obličiek. Niekedy sa vyskytne aj predkus (zuby spodnej čeľuste pred zubami hornej čeľuste), a tiež problémy s kĺbami zadných končatín. Srsť je hrubšia, viacmenej bez podsady, na niektorých miestach veľmi krátka. Preto sa bulteriér musí chrániť v lete pred spálením na slnku a v zime pred omrzlinami a prechladením. Bulteriér je tiež náchylný na kožné onemocnenia (brucho má takmer holé), ľahko sa pri prechádzke poškriabe a môže dostať infekciu kože ktorá sa len obtiažne lieči. Článok o tomto plemene som sem dala preto, lebo som až zaťažená na túto rasu psa. Už niekoľko rokov chcem mať tohto psa a verím, že si ho raz kúpim...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára